Kategória: Dane

Ročné zúčtovanie dane slúži na vysporiadanie daňovej povinnosti fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie. U zamestnancov nahrádza vysporiadanie daňovej povinnosti formou daňového priznania.

Kto všetko môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania

• Zamestnanec, ktorý mal len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
• Poberal príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, ale rozhodol sa považovať tieto prímy za vysporiadané.
• Neporušil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie, čím by vznikla povinnosť na dodatočné dodanenie nezdaniteľnej časti základu dane v daňovom priznaní.
• O ročné zúčtovanie dane nemusí požiadať osoba ak jej príjmy za rok 2018 nepresiahli 1915,01 Eur. O ročné zúčtovanie slovenských príjmov môže požiadať aj slovenský daňový nerezident, pokiaľ si na Slovensku nebude vysporiadávať tzv. celosvetové príjmy.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane

Žiadosť o ročné zúčtovanie dane podáva zamestnanec u posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane alebo daňový bonus. Ak mal zamestnanec počas roka viacero zamestnávateľov a u žiadneho si neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane alebo daňový bonus, môže požiadať o ročné zúčtovanie dane, ktoréhokoľvek z nich. O ročné zúčtovanie musí zamestnanec požiadať najneskôr do 15. februára 2019, do tohoto termínu musí zamestnávateľovi predložiť všetky doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania dane.

Vyplnenie žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane

I. ÚDAJE O ZAMESTNANCOVI

V prvom oddieli sú okrem údajov o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie dve vyhlásenia, prvé sa týka slovenského nerezidenta a druhé poberateľa dôchodku. Ak sú splnené podmienky v prvom prípade, môže si slovenský nerezident uplatniť nárok na daňový bonus, v druhom prípade naopak poberateľ dôchodku stráca nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane alebo jej časti.

II. UPLATNENIE NEZDANITEĽNÝCH ČASTÍ ZÁKLADU DANE

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku

Vypĺňa zamestnanec len v prípade, že si uplatňuje NČZD na manželku, ktorá mala ročné príjmy nižšie ako 3 830,02 Eur. Väčšinou ide o prípady, kedy je manželka na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, nakoľko materská sa do vlastného príjmu manželky zahŕňa. K uplatneniu nezdaniteľnej časti sa prikladá sobášny list.

Nezdaniteľná časť základu dane u poberateľa dôchodku

Vypĺňa zamestnanec len v prípade, že je poberateľom dôchodku (typ je uvedený vo vyhlásení v prvom oddieli) a suma dôchodku nepresiahla sumu 3 830,02 Eur. Rozdiel NČZD a sumy dôchodku je následne oslobodení od dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie

Od základu dane je možné odpočítať preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najviac do výšky 180 Eur za rok, čo zamestnanec preukáže príslušným dokladom (napr. výpis z osobného účtu sporiteľa) .

Nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť

Od základu dane je možné odpočítať preukázateľne zaplatené výdavky na kúpeľnú starostlivosť za zamestnanca, jeho manžela/manželku a dieťa v úhrne maximálne 50 Eur ročne na osobu. Ide o výdavky na stravu, ubytovanie a procedúry, ktoré zamestnanec preukáže dokladmi vystavenými v kúpeľnom zariadení.

III. UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA VYŽIVOVANÉ DIEŤA (DETI)

Uplatňuje sa len daňový bonus, ktorý si zamestnanec neuplatnil priebežne počas roka. Nakoľko zamestnanec má nárok na uplatnenie daňového bonusu už za mesiac v ktorom sa dieťa narodí, časté sú prípady dodatočného uplatnenia bonusu za mesiac narodenia dieťaťa. K uplatneniu daňového bonusu sa dokladá rodný list dieťaťa.

IV. UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY

Ide o nový spôsob podpory hypoték pre mladých vo veku 18 – 35 rokov. Daňovým bonusom je suma do výšky 50% zaplatených úrokov najviac do výšky 400 Eur ročne. Potvrdenie pre uplatnenie bonusu vydá banka poskytujúca úver na žiadosť zamestnanca, zároveň zamestnanec predloží zamestnávateľovi čestné vyhlásenie, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2018.

V. UPLATNENIE POISTNÉHO A PRÍSPEVKOV

Ide o dodatočne uplatnenie povinných ako aj dobrovoľných príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie, taktiež o poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

VI. ŽIADOSŤ O PRIZNANIE A VYPLATENIE ZAMESTNANECKEJ PRÉMIE

VII. ŽIADOSŤ O VYSTAVENIE POTVRDENIA

Vyznačí zamestnanec v prípade, že má záujem venovať 2% resp. 3% (v prípade dobrovoľníckej činnosti) vybranej neziskovej organizácii, zamestnávateľ mu vystaví na tieto účely potvrdenie. V poslednej časti žiadosti zamestnanec vyplní počet iných zamestnávateľov v roku 2018 a vyhlási, že nie je povinný podať daňové priznanie. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie dane najneskôr 31.marca 2019 a rozdiel dane z ročného zúčtovania vysporiada najneskôr v zúčtovaní miezd za mesiac apríl.

Dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH 

Dobrovoľná registrácia nie je viazaná na výšku dosiahnutého obratu a môže o ňu požiadať aj osoba, ktorá v čase registrácie neuskutočnila žiadne dodávky tovarov a služieb. Dobrovoľná registrácia sa uskutočňuje hlavne v prípadoch, keď zdaniteľná osoba obstaráva tovary a služby v čase prípravy podnikateľskej činnosti, nevyhnutné pre uskutočnenie budúcich dodávok tovarov a služieb. Ďalším prípadom dobrovoľnej registrácie je prípad, v ktorom zdaniteľná osoba je zapojená do obchodných vzťahov prevažne so zdaniteľnými osobami a postavenie neplatiteľa by bolo v týchto vzťahoch nevýhodné, nakoľko by osoba nemala nárok na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. Daňový úrad nemusí uznať takú registráciu, ktorej jediným cieľom je uplatňovanie si bezdôvodného nároku na odpočet dane. Nakoľko sme tento rok riešili päť dobrovoľných registrácií za platiteľa DPH a sami sme pristupovali k tomuto kroku s určitými obavami, radi by  sa podelili o našu skúsenosť.

Čo hovorí finančná správa

Finančná správa uvádza k dobrovoľnej registrácii za platiteľa DPH nasledovné:

„Zdaniteľná osoba môže v zmysle § 4 ods. 2 zákona o DPH požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu, t.j. pred dosiahnutím obratu 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH je podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca žiadosť je zdaniteľnou osobou, t.j. či vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona DPH. Podľa záväzného výkladu Súdneho dvora EÚ sa aj samotná príprava na budúce zdaniteľné obchody považuje za vykonávanie ekonomickej činnosti (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83). Preto o dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak má zámer vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom prípravu na budúce zdaniteľné obchody vie preukázať hodnovernými dôkazmi.“

Aké sú naše skúsenosti

V prvých dvoch prípadoch sme registrovali daňovníkov, ktorý vykonávali ekonomickú činnosť minimálne jeden rok avšak za 12 kalendárnych mesiacov nesplnili podmienku výšky obratu pre povinnú registráciu. Žiadosť sme za klientov podali elektronicky a približne v priebehu jedného týždňa si daňový úrad vyžiadal účtovnú dokumentáciu a predvolal konateľa spoločnosti k ústnemu pojednávaniu. Nakoľko bol preukázaný výkon ekonomickej činnosti, registrácia bola v oboch prípadoch pridelená.

V ďalšom prípade sme registrovali spoločnosti, ktoré síce vykonávali ekonomickú činnosť v neveľkom rozsahu, registrovať sme však požadovali z dôvodu predpokladanej platby DPH z budúcich obchodov iného charakteru. V prvom prípade išlo o predaj nehnuteľnosti po rekonštrukcii, kde sme pokladali za zmysluplné uplatňovať si nárok z materiálu, potrebného na rekonštrukciu. V druhom prípade klient plánoval kúpiť materiál zo zahraničia, ktorý v budúcnosti v spracovanej podobe predá. V oboch prípadoch by budúci predaj zakladal povinnosť registrácie za platiteľa DPH, ale spätné uplatnenie DPH na vstupe mohlo byť problematické. Daňový úrad spoločnostiam aj v týchto prípadoch registráciu pridelil, aj keď bolo potrebné vysvetliť podnikateľský zámer a obhájiť si ekonomickú opodstatnenosť registrácie.

V poslednom prípade sme boli splnomocnení na zastupovanie klienta pri ústnom pojednávaní ohľadom registrácie pre  DPH, takže sme získali aj priamu skúsenosť s týmto procesom. Pracovníčke daňového úradu sme pri registrácii predložili vystavené a prijaté faktúry, bankové výpisy a pár iných dokladov. Podrobne sme museli vysvetliť čomu sa spoločnosť vrámci podnikania venuje, a aké sú dôvody dobrovoľnej registrácie. Klient sa venuje individuálnej kovovýrobe pre priemysel a v prevažnej miere nakupuje materiál potrebný na výrobu s DPH a taktiež hotové výrobky predáva prevažne platiteľom DPH, teda z hľadiska zapojenia do obchodných vzťahov je jeho postavenie neplatiteľa DPH nevýhodné. Po približne hodinke vysvetľovania a kontrole dokladov správcom dane, sme s neistím výsledkom opúšťali daňový úrad. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď bola už na druhý deň registrácia za platiteľa DPH uznaná.

Záver

Z našej skúsenosti vyplýva, že sa finančná správa drží výkladu súdneho dvora a v prípade existencie ekonomickej činnosti či už existujúcej alebo budúcej, vyhovuje žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH. V porovnaní s povinnou registráciou pre DPH, kde je potrebné „len“ preukázať zákonom stanovenú výšku obratu, v prípade dobrovoľnej registrácie je potrebné sa na ústne pojednávanie pripraviť, a tak predstúpiť pred správcu dane s jasným podnikateľským záverom a ekonomickým odôvodnením registrácie.

 

 

Daň z podielu na zisku (dividenda)

Od 1.1.2018 sa zmenilo zdaňovanie podielov na zisku (dividend). Dividendy vyplatené po roku 2018 sa zdaňujú nasledovne:

– Dividendy vyplatené ako podiel na zisku za zdaňovacie obdobie 2017 a neskôr sa zdaňujú 7% zrážkovou daňou
– Dividendy vyplatené ako podiel na zisku za zdaňovacie obdobie od 1.1.2011 – 31.12.2016 podliehajú odvodom do zdravotnej poisťovne ( v sadzbe 14% za roky 2013 -2016). Od dane boli dividendy oslobodené. Teda aj podiely na zisku vyplácané v roku 2018 za zdaňovacie obdobia začínajúce pred rokom 2017 podliehajú zdravotným odvodom, maximálne do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy z pred dvoch rokov. Preddavky na zdravotnom poistení sa zúčtujú v ročnom zúčtovaní, môže byť preto vyplatenie dividendy výhodné v roku, kedy zaplatila osoba vysoké preddavky z iného príjmu, a tak by sa nejaká časť zaplatených preddavkov mohla osobe v ročnom zúčtovaní vrátiť.

Výpočet dane z dividend

Dividendy sú vyplácané z čistého zisku po zdanení a povinnom odpočítaní príspevku do zákonného rezervného fondu.

Príklad:

Spoločnosť dosiahne účtovný zisk 10 000,- € a daň v daňovom priznaní vyjde 2 000,- €. Čistí zisk po zdanení je 8 000,- €. Povinný prídel do rezervného fondu 5% zo zisku (max. do 10% základného imania v úhrne spolu s predchádzajúcimi rokmi) je 400,- €. K vyplateniu podielu na zisku sa môže použiť max. 7 600,- €. Spoločník sa rozhodne, že si vyplatí dividendu 5 000,- €. Z dividendy sa zrazí 7% daň 350,- € a spoločníkovi sa vyplatí 4 650,- €. Zvyšná časť zisku v sume 1 600,- € sa prevedie na účet nerozdeleného zisku (tak ako sme to doteraz väčšinou robili s celým ziskom). Rekapitulácia príkladu:

Účtovný (čistý) zisk po zdanení – 8 000,- €
Odvod do rezervného fondu – 400,- €
Vyplatená dividenda (brutto) – 5 000,- €
Daň z dividend – 350,- €
Čistý príjem spoločníka – 4 650,- €
Nerozdelený zisk – 2 600,- €

Platenie dane z dividend

Dividendy sa vyplácajú na základe rozhodnutia spoločníka/valného zhromaždenia. Daň sa platí do 15. dňa od konca mesiaca, kedy bola dividenda vyplatená. Daň zrazí a odvedie (zaplatí) spoločnosť, spoločník dostane na účet už zdanený čistý príjem. Dividenda sa nemusí vyplatiť celá naraz, môže sa tak urobiť na viac krát, vždy však treba nové rozhodnutie spoločníka/valného zhromaždenia o rozdelení zisku.

Výplata dividendy iným osobám

Dividendy môže spoločnosť vyplatiť okrem spoločníkov aj členom štatutárneho alebo dozorného orgánu (napr. konateľovi). V tomto prípade sa dividenda zdaní 7% sadzbou dane s výnimkou výplaty dividendy daňovníkovi z nezmluvného štátu, kedy sa dividenda zdaní 35% sadzbou dane. Spoločnosť môže dividendu vyplatiť aj zamestnancovi spoločnosti bez majetkovej účasti, v tomto prípade zamestnancovi zdaňujeme vyplatenú dividendu ako bežný príjem a z príjmu sa odvádzajú sociálne a zdravotné odvody.

Záver

Zmenu zdaňovania dividend určite ocenia mnohí daňovníci. Celková miera zdanenia sa znížila z približne 32% (ak počítame 21% sadzbu dane a 14% zdravotný odvod z už zdaneného príjmu) na približne 26,5%. Návratu k časom, kedy dividendy boli oslobodené od dane, sme sa síce nedočkali, ale odstránenie nezmyselného zdravotného odvodu je pre nás podnikateľov nepochybne dobrou správou.

Registáciu platiteľa dane upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorśích predpisov. Registrovaní platitelia dane sú povinný platiť daň z uskutočnených dodávok tovarov a sluźieb, zároveň majú nárok na uplatnenie dane z prijatých dodávok tovarov a služieb. Zákon rozlišuje dva  základné prípady registrácie:

• Povinnú registráciu
• Dobrovoľnú registráciu

Povinná registrácia

Zdaniteľná osoba (právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo prevádzkareń a fyzická osoba, ktorá má na území SR miesto podnikania, prevádzkareň alebo sa na území SR obvykle zdržiava, za predpokladu, že na území SR vykonáva nezávislú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje pravideľný príjem), dosiahla za 12 predchádzajúcich po sebe nesledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Do obratu pre účely registácie sa započítavajú všetky výnosy (príjmy) bez dane z uskutočnených dodávok tovarov a služieb v tuzemsku s výnimkou dodávok oslobodených od dane. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu (žiadosť o registráciu na stiahnutie tu) do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca v ktorom dosiahla obrat potrebný pre povinnú registráciu. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom registrácie (dátum vyznačí daňový úrad na kartičke platiteľa dane) sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Dobrovoľná registrácia

Dobrovoľná registrácia nie je viazaná na výšku dosiahnutého obratu a môže o ńu požiadať aj osoba, ktorá v čase registrácie neuskutočnila žiadne dodávky tovarov a služieb. Dobrovoľná registrácia sa uskutočňuje hlavne v prípadoch, keď zdaniteĺná osoba obstaráva tovary a služby v čase prípravy podnikateľskej činnosti, nevyhnutné pre uskutočnenie budúcich dodávok tovarov a služieb. Daľśím prípadom dobrovoľnej registrácie je prípad, v ktorom zdaniteľná osoba je zapojená do obchodných vzťahov prevaźne so zdaniteľnými osobami a postavenie neplatiteľa by ju v týchto vzťahoch znevýhodňovalo. Daňový úrad nemusí uznať takú registráciu, ktorej jediným cieľom je uplatňovanie si bezdôvodného nároku na odpočet dane.

Skupinová registrácia

Medzi dobrovoľné formy registrácie patrí aj skupinová registrácia. Skupinová registrácia znamená, že ako jeden platiteľ dane je registrovaných viac ekonomicky, finančne a organizačne prepojených zdaniteľných osôb. Skupinová registrácia je výhodná najmä pre tých členov skupiny, ktorí nemajú nárok na odpočet dane, alebo majú nárok len na čiastkový odpočet dane, kedže členovia skupiny si vzájomné dodávky nezdaňujú.

Registrácia zahraničných osôb

Povinnosť registrácie majú aj zahraničné osoby (osoby, ktoré nemajú v SR sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko) a začali vykonávať v SR činnosti, ktoré sú predmetom dane. Osobitným prípadom sú dodávky tovarov uskutočnené formou zásielkového predaja, kedy je zo zahraničia dodávaný tovar určený najmä beźnému spotrebiteľovi v SR. V takomto prípade má zahraničná osoba povnnosť sa registrovať, ak celková hodnota dodávaného tovaru dosiahne 35 000 eur v kalendárnom roku.

Registrácia pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

Povinnosť registrácie majú aj tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré nakupujú tovar z iného členského štátu EU v prípade, že celková hodnota nadobudnutého tovaru z iných členských štátov EU bez dane dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 eur. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pred nadobudnutím tovaru, ktorého celková výška presiahne hodnotu potrebnú pre povinnú registráciu. Daňový úrad je v tomto prípade povinný osobu registrovať a prideliť jej identifikačné čislo pre daň do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.Osoby registrované týmto spôsobom však nemajú právo na odpočítanie dane z nadobudnutých tovarov a služieb.

Registrácia pri prijatí a poskytnutí služby zdaniteľnej osobe z iného členského štátu EU

Tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré prijímajú služby od zdaniteľnej osoby z iného členského štátu EU (t.j. od osoby, ktorá je v členskom štáte EU registrovaná pre daň a má pridelené identifikačné čislo pre daň) alebo poskytujú služby zdaniteľnej osobe z iného členského štátu EU, majú povinnosť požiadať o registráciu pred poskytnutím alebo prijatím služby. Daňový úrad je v tomto prípade povinný osobu registrovať a prideliť jej identifikačné čislo pre daň do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.

 

 

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak:

Za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane. Pre rok 2018 je táto suma 1915,01 € 

Z podnikateľskej činnosti vykázal daňovú stratu

Ak má len príjmy vyberané zrážkou a rozhodne sa ich vysporiadať v daňovom priznaní. Tento postup môže byť pre daňovníka výhodný, nakoľko sa v určitých prípadoch neoberá o možnosť vrátenia dane

Má len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) a nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo o vykonanie ročného zúčtovania požiadal, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania

Má len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania), ktoré plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane

Plynú zo zdrojov v zahraničí (okrem príjmov zo zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky u daňovníka, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva) a nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň. V tomto prípade si daňovník ak je tzv. slovenským rezidentom musí vysporiadať v daňovom priznaní tzv. celosvetové príjmy

Daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa

Daňovník mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy (okrem príjmov, ktoré sú od dane oslobodené) a to vrátane príjmov z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pri ktorých sa daňovník rozhodne, že zrazenú daň bude považovať za preddavok na daň

 

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy

Zo závislej činnosti (zamestnania) a daňová povinnosť je vysporiadaná vykonaním ročného zúčtovania dane,   ktoré vykoná za daňovníka (zamestnanca) zamestnávateľ

Z ktorých sa daň vyberá zrážkou a daňovník nebude zrazenú daň považovať za preddavok na daň

Ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva

Zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie

Ktoré sú od dane oslobodené

 

Daňové priznanie môže podať daňovník aj dobrovoľne, bez toho aby mu táto povinnosť vznikla. Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie a bolo mu vykonané ročné zúčtovanie dane, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie a vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

 

Záver

Daňové priznanie musí podať každá osoba, ktorej nevykoná ročné zúčtovanie dane zamestnávateľ. Zamestnávateľ Vám nevykoná ročné zúčtovanie, ak máte aj iné príjmy ako prímy zo zamestnania, alebo máte príjmy zo zamestnania v plynúce zo zahraničia (výnimku tvoria slovenský nerezidenti, ktorým môže zúčtovať slovenské príjmy, ak si celosvetové príjmy vysporiadajú v krajine rezidencie). Ak máte v roku 2018 príjmy nižšie ako 1915,01 € a nevykazujete daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.