Kategória: Financie

Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Možnosti tvorby a čerpania sociálneho fondu významnou mierou ovplyvňujú sociálnu politiku zamestnávateľa vo vzťahu k svojim zamestnancom.

Kedy sa tvorí sociálny fond

Povinnosť tvorby sociálneho fondu, vzniká každému zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca. Sociálny fond sa tvorí povinne vo výške 0,6% až 1% z úhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Do úhrnu hrubých miezd sa nezapočítavajú výplaty na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov), odmeny členov štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, odmeny spoločníkov a konateľov a pod., pokiaľ nemajú uzatvorený aj pracovný pomer.

Koľko sa prispieva do sociálneho fondu

Zákon stanovuje nasledujúce prídely do sociálneho fondu:

• Povinný prídel, do výšky 1% ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a má splnené všetky daňové a odvodové povinnosti vo vzťahu k štátu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (ak tieto podmienky nie sú splnené, tvorí sa fond vo výške 0,6%).
• Ďalší prídel, najviac do výšky 0,5%, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise u zamestnávateľa, kde zo zákona nemôže pôsobiť odborový orgán. Ak zamestnávateľ nemá ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve, môže tvoriť ďalší prídel účelovo vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na (verejnú) dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorých priemerná mesačná mzda nedosahuje 50% priemernej mzdy v hospodárstve.
• Dobrovoľný prídel, napr. vo forme darov či prídelu zo zisku po zdanení. Tento prídel sa na rozdiel od povinného a ďalšieho prídelu nezahŕňa medzi daňovo uznané výdavky.

Aké sú možnosti použitia prostriedkov fondu

Čerpanie fondu sa v účtovníctve eviduje na rovnakom analytickom účte ako jeho tvorba (je možné mať zriadený osobitný účet v banke, nie je to však podmienkou). Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31.januára nesledujúceho roka, pričom nevyčerpaný zostatok fondu sa prevedie do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ môže použiť prostriedky fondu na nasledujúce účely:

• Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený zákonníkom práce. Výška príspevku na tento účel nie je limitovaná a príspevok je pre zamestnancov oslobodený od dane z príjmov.
• Príspevok na (verejnú) dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorých priemerná mesačná mzda nedosahuje 50% priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok dva roky predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa fond tvorí.
• Príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach, na preukázateľnú kúpu vstupeniek na kultúrne a športové podujatia
• Príspevok na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, sa poskytuje príspevok na rekreačné pobyty, vstupenky a permanentky do športových zariadený a pod. Daňovo oslobodené sú príspevky na využívanie rekreačného zariadenia, ktoré zamestnávateľ vlastní alebo má v prenájme.
• Príspevok na zdravotnú starostlivosť,  nie je možné poskytnúť na preventívne prehliadky u vybraných skupín zamestnancov, ktoré má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zo zákona.
• Príspevok na sociálnu výpomoc a pôžičky, v peňažnej či nepeňažnej forme. Takéto príspevky ak sú poskytnuté v nenávratnej forme, sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. V prípade návratnej pôžičky sa zamestnancovi zdaňuje len rozdiel medzi poskytnutým úrokom a bežným trhovým úrokom.
• Doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení
• Ďalšie príspevky na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, v tomto prípade môže ísť o rôzne príspevky a dary k pracovným a životným jubileám, príspevky pri narodení dieťaťa a pod. Pre zamestnanca sú takéto príspevky zdaniteľným príjmom.

Ako sa zdaňujú príspevky zo sociálneho fondu

Príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (v tomto prípade manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu) a taktiež bývalému zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku. Ak príspevok zo sociálneho fondu nie je oslobodený od dane (je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom), platia zamestnanec aj zamestnávateľ z tohto príjmu poistné do sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne.

Poskytovanie cestovných náhrad upravuje zákon 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie  a pri výkone práce v zahraničí.
Pracovná cesta

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu musí písomne určiť:
• Miesto nástupu na pracovnú cestu
• Miesto výkonu práce
• Čas trvania pracovnej cesty
• Spôsob dopravy
• Miesto ukončenia pracovnej cesty
Na aké náhrady má zamestnanec nárok pri tuzemskej pracovnej ceste

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu prináležia podľa zákona nasledujúce náhrady:
• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov na ubytovanie
• Stravné
• Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov
• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov na cesty na návštevu jeho rodiny, ak cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní
• Stravné,  za každý kalendárny deň pracovnej cesty v závislosti od času trvania pracovnej cesty

Aké sú časové pásma a v akej výške sa poskytuje stravné pri pracovnej ceste

• náhrada za 5 až 12 hodín 4,50 eur
• náhrada nad 12 hodín až 18 hodín 6,70 eur
• náhrada nad 18 hodín 10,30 eur

Ako sa kráti stravné pri pracovnej ceste

Ak má zamestnanec počas pracovnej cesty bezplatne zabezpečené stravovanie, zamestnávateľ stravné kráti zo sumy stravného určeného pre časové pásmo nad 18 hodín nasledovne:

• o 25% pri bezplatne poskytnutých raňajkách
• o 40% pri bezplatne poskytnutom obede
• o 35% pri bezplatne poskytnutej večeri

Aké sú náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Ak sa zamestnanec písomne dohodne, že použije pri pracovnej ceste súkromné vozidlo, patrí mu náhrada za každý jeden kilometer jazdy vo výške 0,183 eur a náhrada za spotrebované pohonné látky (ďalej len PHM). Náhrada za PHM patrí zamestnancovi podľa cien a spotreby PHM. Spotreba PHM sa pre výpočet náhrady určí podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla. Cena PHM sa preukazuje dokladom o kúpe pohonnej látky, ktorý preukázateľne súvisí s pracovnou cestou ( v prípade viacerých dokladov o kúpe, sa cena PHM môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien). Na výpočet ceny PHM sa môže taktiež použiť cena pohonnej látky zistená Štatistickým úradom SR, ktorá platila v čase nástupu na pracovné cestu.
Aké sú náhrady pri zahraničných pracovných cestách
Zamestnancovi prináležia nasledujúce náhrady pri zahraničných pracovných cestách:
• Náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí (zamestnancovi sa môže poskytnúť náhrada preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia), ak ho takto nepoistil zamestnávateľ
• Náhrada za povinné očkovanie pri vyslaní na pracovnú cestu do tropických a do inak zdravotne obťažných obkastí
• Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
• Stravné
• Vreckové, ktoré môže byť poskytnuté zamestnancovi v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% sadzieb stravného ustanovených pre zahraničné pracovné cesty.
• Náhrada výdavkov za pohonné látky
Aké je stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patrí stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v závislosti od času trvania pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene. Zákon ustanovuje nasledujúce časové pásma pre zahraničnú pracovnú cestu:
• Do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi 25% základnej sadzby stravného
• Nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi 50% základnej sadzby stravného
• Nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene stanoví Ministerstvo financií SR všeobecným záväzným predpisom. Stravné v eurách alebo v cudzej mene poskytne zamestnávateľ zamestnancovi vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín (v prípade rovnakého počtu hodín vo viacerých krajinách, poskytne sa stravné vo výške, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie). V prípade leteckej prepravy je pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách rozhodujúci čas odletu lietadla podľa letového poriadku. Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území SR stravné v eurách ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území SR je pre posúdenie nároku na náhradu rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
Náhrady pri výkone práce v zahraničí
Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste, pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Náhrady pri výkone práce v zahraničí sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky do miesta výkonu práce v zahraničí.
Preddavky na náhrady a vyúčtovanie náhrad
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady do výšky predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu. Preddavok na náhrady poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri vyslaní do krajín eurozóny a tretích krajín v eurách a pri vyslaní do krajín mimo eurozóny a tretích krajín v cudzej mene ak sa so zamestnancom nedohodne inak. Preddavok na stravné poskytuje zamestnávateľ v mene ustanovenej predpisom ministerstva financií, ak sa so zamestnancom nedohodne inak. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na eur a naopak, alebo na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa pracovná cesta začala. Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť doklady potrebné k vyúčtovaniu cestovných náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, Zamestnávateľ je povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.